Premýšľali ste niekedy o kúzle svätojánskej noci, keď majú byliny najväčšiu silu? Prečo sa oslavuje a kde sa vlastne vzala? Táto magická noc, ktorá je spojená s mnohými rituálmi putujúcimi naprieč kultúrami a krajinami, sa oslavuje vždy noc pred sv. Jánom (24.6.). Po stáročia ju ľudia využívali na oslavu života, lásky a prírodných síl. Zbierali liečivé byliny, zapaľovali ohňa, veštili budúcnosť a hľadali lásku. Tieto tradície sa odovzdávali z generácie na generáciu a mnohé z nich pretrvali dodnes. Svätojánska noc nie je iba rozprávkou pre deti, má hlboký význam aj v dnešnej dobe. Tak sa poďte započúvať do netradične rozprávaného príbehu tejto jedinečnej noci.
Prečo sa oslavuje svätojánska noc
Ako meno svätca vypovedá, sťahuje sa noc na oslavu pripomienky sv. Jána Krstiteľa a je veľmi úzko prepojená so sviatkami letného slnovratu. Premietajú sa v nej dávne mýtické, pohanské a predkresťanské tradície s odkazmi kresťanskými. Keď sa nad tým viac zamyslíme, dostaneme sa k záveru, že tieto sviatky prechádzajúce Európou sa objavujú v krajinách, kde žili Slovania. Pre mňa osobne je obrovské spojenie medzi českou svätojánskou nocou a bulharským Eniovden, dňom všetkých bylinkárov. A práve obe tieto bylinkové varianty, by som Vám dnes, chcela trochu priblížiť. A nechať Vás nahliadnuť do kúzla tradícií dvoch krajín, ktoré dnes síce delia 1000 km, ale napriek tomu sú si veľmi blízke.
Mlčanlivý zber za svitu mesiaca
Tajomná noc, pred sv. Jánom (24.6.), pridáva bylinkám najväčšiu silu. Tradične sa svätojánske bylinky ako ľubovník, chrpa, palina, materina dúška, blín, komonica, železník a margaréta, zbierajú ešte pred prvými slnečnými lúčmi. Potom sa viažu do ochranných kytíc, ktorými zdobíme domovy. V dobách našich praprababičiek si nevydaté dievčatá v mlčanlivosti zbierali za svitu mesiaca svätojánske bylinky. Uvili venček a ten si vkladali pod vankúš. Sen im mal ukázať budúceho ženícha.
Určite si spomeniete na slávny úryvok z knihy Boženy Nemcovej - Babička:
"Duša jej kochala sa v spomienkach! Videla pred sebou lúku, pohorskú dedinku, nad sebou žiariaci mesiac a hviezdy – bol to ten istý mesiac a hviezdy, večne krásny, nestarnúci –, ale ona bola vtedy mladá, svieža dievčina, keď vo svätojánskej noci na osudný venček devätoro kvetov trhala. Ako by to práve bolo, tak babička cítila strach, ktorý mala, aby ju nikto v cestu neprišiel a kúzlo neprekazil. Vidí sa v komôrke svojej, vidí na lôžku tie kvetované podušky, pod ktoré uvitý venček kladie. Spomína, ako vrúcne sa modlila, aby ju dal Pánboh sen, v ktorom by sa jej zjavil ten, ktorého si duša jej bola obľúbila. Dôvera, ktorú na osudný venček kládla, nesklamala ju; videla vo sne muža vysokého vzrastu, jasného, úprimného vzhľadu toho, ktorému rovného vo svete pre ňu nebolo.” (B.Nemcová – Babička, e-kniha, Mestská knižnica v Prahe, 2012, IX. Kapitola, s. 103)
Počas svätojanskej noci sa tiež pália ohňa, o ktorých sa v českých krajinách tradovalo, že kto ich preskočí, bude obdarený silou na celý budúci rok. Ich plameň symbolizuje slnko, ktoré je v dobe slnovratu na vrchole svojich síl.
Bulharský deň všetkých bylinkárov - Eniovden
V Bulharsku sa oslavuje tzv. Eniovden (24.6.), sviatok všetkých bylinkárov. Rozpráva sa, že tento deň hviezdy zostupujú z nebies a žehnajú bylinkám. Uctieva sa ženská energia. Ženy a dievčatá vily pre zdravie, z bylín nazbieraných tesne pred svitaním, eniovdenské venčeky či kytice, ktoré darovali všetkým členom domácnosti. Medzi bylinky, ktoré sa túto magickú noc považujú za najliečivejšie, patria napr. zdravets geranium, medovka, žihľava, lipový kvet, palina, materina dúška, kuklík, železník lekársky, ale aj ruža a rozmarín. Okrem týchto kytíc a vencov sa zbiera 77 a polovica bylín „proti každej chorobe“, ktoré sa suchšie na zimu.
Medzi ľudové rituály patrilo aj opláchnutie sa v tečúcom prameni či prechádzka v rannej rose, pretože iba tejto noci je voda liečivá. A nesmieme zabudnúť tiež na poveru, že kto ráno uvidí chvejúce sa tancujúce slnko bude zdravý po celý rok. Musí k slnku nastaviť tvár a potom sa cez rameno pozrieť na svoj tieň.
Nachádzate v oboch sviatkoch pojítka? Sú si celkom podobné, nemyslíte? Bylinková noc spojená so slnovratom je naozaj kúzelná v oboch spomínaných variantoch!
Prajem Vám pevné zdravie a krásne leto!
PS: S množstvom spomínaných byliniek sa môžete stretnúť v kvetových vodách a éterických olejoch SoZoLe Rose, ktoré pre Vás s láskou a maximálnou starostlivosťou vyrábame v našej rodinnej spoločnosti. Oslávme tieto slovanské sviatky spoločne s vôňou rozkvitnutých lúk a sviežich lesov.
Prečítajte si čo sú to kvetové vody alebo hydroláty v tomto článku.
Premýšľate, aký je rozdiel medzi kvetovou vodou a bylinným odvarom? Pravdu odhalíte tu.
zdroje:
Naďová, Alena: Žena v premenách roka. Zrkadlenie prírodného cyklu v živote ženy. CPress, 2021.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Svatojánská_noc
https://web2.mlp.cz/koweb/00/03/34/76/44/babicka.pdf
https://www.nationalgeographic.bg/a/enyovden-praznikt-na-lecebnite-bilki
