Ukrytá na lúkach čiernomorského brehu rastie vzácna koralovo červená Pivonka balkánska ( Paeonia Peregrina ). Vyskytuje sa iba na Balkánskom polostrove, najmä v Bulharsku a Turecku, zriedkavejšie aj Rumunsku a Srbsku. Nájdeme ju aj v miestnych svetlých listnatých lesoch, krovinách a skalnatých údoliach. Patrí k vyhľadávaným tamojším liečivým bylinám najmä v spojitosti so ženskou krásou a ženským zdravím. Jej sušené okvetné lístky sú pokladom prírodnej medicíny. Zbierajú sa v máji a júni. A po sušení získajú jemnú vôňu a sladko horkú chuť.
Pivonka v ľudovom liečiteľstve
Pivonka balkánska je tradičným prírodným prostriedkom na tonizáciu hladkého svalstva maternice, zmiernenie menštruačných bolestí, epilepsiu či čierny kašeľ. Na tlmenie kašľa sa pripravuje čaj zo sušených okvetných lístkov. V herbároch nájdeme zmienky aj o účinkoch tohto čaju pri liečbe hemoroidov a kŕčových žíl.
Vzácna kvetová voda
Transformáciou sušených červených kvetov pivonky balkánskej vzniká, procesom destilácie, 100% kvetová voda , ktorá tonizuje a osviežuje pleť. Ideálna je na prvé vrásky. A nielen to! Obklad z kvetovej vody pivonky balkánskej dokáže upokojiť popraskanú a podráždenú pokožku. Svojou zemitou jemne sladkou bylinnou vôňou so zelenými tónmi, ktorá sa podobá silnému zelenému čaju, relaxuje a uvoľňuje nervozitu a bolesti hlavy. Nečakajte však žiadnu nežnú kvetinku. Jej aróma je naozaj výrazne zemitá.
Uhrančivá koralovo červená farba
Kedykoľvek sa s ňou človek stretne naživo, uhrane mu koralovo červené farba ich okvetných lístkov. Je spôsobená pigmentom cyanidínom , ktorý sa v ostatných druhoch objavuje len sporadicky. „Vďaka farbe kvetu si pivonku balkánsku obľúbili šľachtitelia, môžeme ju nájsť v rodokmeni mnohých odrôd s makovo alebo koralovo červenými kvetmi.“ (P. Sekerka – Pivonky Európy – známe a napriek tomu udivujúce.) V 16. storočí bola do Rakúsko-Uhorska privezená z Carihradu (dnešného Istanbulu) a označená ako Paeonia femina byzantica. Nájdeme ju tiež pod názvami pivonka cudzia, obecna či balkánska.
V záhradách cisárov
V Číne je pivonka symbolom bohatstva a sily a uznanou kráľovnou kvetov! Prvé záznamy o jej pestovateľstve pochádzajú z 3. storočia z čínskej dynastie Chan. Do dnešnej doby sa rod pivoniek natoľko rozrástol, že má už niekoľko tisíc kultivarov. V čínskom Luoyang sa dokonca nachádza „pivonkové mesto“ (Národná záhrada pivoniek), kde každoročne vykvitá 100 druhov týchto kvetov.
Pivonka v gréckej mytológii
Grécky názov Paeonia sa odvodzuje od Paeona , liečiteľa bohov. Ten svojou úspešnosťou natoľko nahneval boha medicíny Asklépia, že sa mu chcel pomstiť. Zachránila ho až premena na krásny kvet.
Pivonka v stredovekých legendách a dnes
Vedeli ste, že niektoré národy verili, že vysadené pivonky na záhrade ich ochránia pred búrkami a zlom?! V stredovekom Francúzsku si vyrábali „ruženec svätej Gertrudy“, čo boli pivonkové semená navlečené na červenú niť a pokropené svätenou vodou. Tento amulet mal zaháňať zlé víly a škriatkov. Ako symbol prosperity sa dodnes používajú červené pivonky ako dekorácia na svadbách. Symbolizujú šťastné spoločné roky.
Informácie pochádzajú z:
Pavlína Kourková – Duša kvetov, 2022.
Д-р Д. Памуковр, Проф Х. Ахтарджиев – Природная аптека, 1981
Pavel Sekerka – Pivonky Európy – známe a napriek tomu udivujúce, uverejnené v e-časopise AV ČR ŽIVA https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/pivonky-evropy-zname-a-presto-udivujici.pdf
