Na svete dnes existuje cca 200 druhov ruží rodu ROSA. 95 ich pochádza z Ázie, 87 z Európy a 18 zo Severnej Ameriky. V štáte Colorado a Oregone dokonca archeológovia objavili skamenené ruže staré 32 míľ rokov. Rod ruží ďalej členíme na dekoratívne odrody, ktorých je viac ako 20 tisíc a prevažujú tak nad tzv. „olejnatými ružami”, čiže tými, ktoré obsahujú siličnaté (éterické) látky. Tieto aromatické zložky sú potom zjednodušene povedané procesom destilácie zachytené do éterického (čiže esenciálneho) oleja. Vo svete aromaterapie sa dnes stretnete s éterickými olejmi najmä z týchto 4 ruží:
Rosa Damascena s drobnými ružovo-bielymi kvetmi a svetovo uznaným najkvalitnejším éterickým olejom, na 1 kg tohto oleja je potrebné destilovať 3 500 – 4 000 kg čerstvých rozkvitnutých kvetov
svitala ruža s bielymi až svetláčkami ružovými kvetmi a veľmi vzácnym éterickým olejom, na 1 kg tohto oleja je potrebné destilovať 6 000 – 7 000 kg čerstvých rozkvitnutých kvetov
Ruža Gallica s purpurovo-ružovými kvetmi až tmavočervenými a malým percentom éterického oleja, využíva sa najmä na výrobu absolue pomocou techniky extrakcie rozpúšťadlami
Centifolia ruža s ťažkými ružovými kvetmi a nízkym percentom éterického oleja, využíva sa na výrobu absolue pomocou techniky extrakcie rozpúšťadlami
Nemecký pestovateľský pokus
Celosvetovo uznaný najkvalitnejší ružový olej pochádza z bulharskej ruže damašskej (Rosa Damascena Mill.) pestované v bulharskom Ružovom údolí, páse dlhom 120 km a rozprestierajúcom sa medzi dvoma horskými masívmi, ktoré chránia ružové kríky proti chladnému vetru zo severu a teplému z juhu. Súčasne vytvára ideálne podmienky teplotné a vlhkosťou. Ružičky milujú krátke ale intenzívne blahodárne jarné dažde a mäkké zimy s chladnými jarmi. Vedeli ste, že na začiatku 20. storočia sa v Nemecku pokúsili zo zasadených bulharských damascen vyprodukovať éterický olej rovnakej kvality?! A ako to dopadlo? Bez úspechu! Ruže vyrástli, ale kvetov bolo tak málo as nízkou intenzitou arómy a obsahu éterických látok, že sa nepodarilo vydestilovať éterický olej.
Najlepšie a najdrahšie
Alebo ako povedal Robert Tisserand: „Najlepší a najdrahší ružový olej pochádza z Bulharska… Získava sa z damašskej ruže, ktorá môže byť úspešne pestovaná iba v páse medzi horami o cca 240 štvorcových míľach a 1300 stopách nad morom.“ (R. Tisserand – The Art of Aromatherapy). Alebo Gabriel Mojay vo svojej knihe píše: „O bulharskej sýrskej ruži, pestovanej od 16. storočia, sa hovorí, že vytvára destilovanú esenciu čiže tresť najlepšej kvality… Väčšina ružového oleja vyrábaného vo Francúzsku je extrahovaná rozpúšťadlami z ruže stolisti, čím sa získava extrakt „absolútuum“…je lacnejší… nie je to pravý… terapeutické účely, pretože obsahuje stopy toxických rozpúšťadiel.“ (G. Mojay – Aromaterapia na liečenie duše).
Ruže v dávnych rituáloch
Nie nadarmo je bulharské Ružové údolie teritoriálne prekryté s antickým Údolím Thráckych kráľov zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mágia miesta je veľmi silná. Tradícia pestovania ruží v tejto zóne padá veľmi hlboko. Podľa dokladov archeológov a zmienok v knihách rímskych historikov, sa tu tieto voňavé kultúry pestovali už pred 2500 rokmi. Plinius Starší (23-79) vo svojej Histórii napísal, žee Thrákovia v rímskom impériu pestovali ruže a jedna z nich vynikala svojou omamnou vôňou. Volala sa "Thrácka ruža". Aký presný druh ruže to bol, bohužiaľ dnes netušíme. Vieme s istotou, že sa ruže používali na rituálne účely nielen počas osláv rozálií, ale aj osláv boha Dionýza a aj v každodennom živote. Antickí Thrákovia si vyrábali masti na oči a zahŕňali ju do celkovej starostlivosti o pleť. Mimochodom liečivé účinky ruže spomínal aj Pedanius Dioscorides (1. st.), ktorý vo svojej Materia Medica píše, že ruže sú skvelé na očné viečka. A ak pôjdeme do stredoveku Trota of Salerno (12st.) spomínala ružu ako skvelú pomocníčku v starostlivosti o pleť a pery. A jej súčasnice Sv. Hildegarda hovorila o ruži ako o studenej rastline, ktorá ochladzuje oči.
Červená alebo ružová
Latinské slovo ROSA vychádza z gréckeho RODON, čo značí červený. A o bulharskej ruži damašskej sa vo svojej domovine často hovorí ako o "červenej ruži", hoci jej farba je svetlo ružová. Oficiálne sa nazýva Kazanlašská ruža damašská (Rosa Damascena Mill. f. trigintipetala Dieck) a je potomkom šľachtenia olejnatých ruží v Ružovom údolí, kam bola prenesená Osmanskými Turkami niekedy medzi 16. a 18. storočím. Kedy presne bohužiaľ nevieme, pretože medzi rokmi 1396-1878 bolo Bulharsko pod ich krutou nadvládou. O tejto dobe sa hovorí ako o „období temna“, kedy boli ničené všetky písomnosti a potlačovaná identita Bulharov. Napriek tomu existuje na prenesenie ruží mnoho ľudových legiend. Dnes sa kultivácii a šľachteniu ruží venuje Inštitút ruží a éterických kultúr v Kazanlaku, ktorý leží v centre tohto magického údolia, ktorým sa raz za rok nesie opojná vôňa miliónov rozkvitnutých damašských ruží.
A ako sa používal ružový olej v ľudovej medicíne či naopak aké je jeho vedecké high-tech využitie v dnešnej dobe si povieme v druhom dieli, už čoskoro.
Vzácny bulharský ružový olej kúpte tu.
Informácie čerpané z:
Verejne dostupné informácie bulharského ministerstva poľnohospodárstva (Министерство на земеделието и храните), https://www.mzh.government.bg/bg/
“ИСТОРИЧЕСКИЕ СВЕДЕНИЯ ЗА РОЗАТА И РОЗОПРОИЗВОДСТВОТО”, karlovobg.eu
"Червена казанлъшка роза, маслодайна роза, действие и приложение на билката", bilki.bg
"Ползи за здоровето на етеричното масло від роза", bilki.bg
Анка Дончева - Маслодайна роза, 2020.
Gabriel Mojay – Aromaterapia na liečenie duše, 2019.
Robert Tisserand – The Art of Aromatherapy, 1977.
