Rozmýšľali ste niekedy o kúzle noci svätojánskej, keď sú bylinky najsilnejšie? Prečo sa oslavuje a odkiaľ pochádza? Táto magická noc, ktorá je spojená s mnohými rituálmi putujúcimi naprieč kultúrami a krajinami, sa slávi vždy v noc pred sv. Ján (24.6.). Po stáročia ju ľudia využívali na oslavu života, lásky a prírodných síl. Zbierali liečivé byliny, zapaľovali ohne, veštili budúcnosť a hľadali lásku. Tieto tradície sa odovzdávali z generácie na generáciu a mnohé z nich pretrvali dodnes. Svätojánska noc nie je len rozprávkou pre deti, má hlboký význam aj v dnešnej dobe. Tak sa poďte započúvať do netradične rozprávaného príbehu tejto jedinečnej noci.
Prečo sa oslavuje svätojánska noc
Ako napovedá meno svätca, noc sa blíži k oslave pamiatky sv. Jána Krstiteľa a je veľmi úzko spojený s letným slnovratom. Odráža staroveké mýtické, pohanské a predkresťanské tradície s kresťanskými odkazmi. Ak sa nad tým viac zamyslíme, prídeme k záveru, že tieto sviatky prechádzajúce Európou sa objavujú v krajinách, kde žili Slovania. Pre mňa osobne existuje obrovské prepojenie medzi českou svätojánskou nocou a bulharským Eniovdenom, dňom všetkých bylinkárov. A práve oba tieto bylinné varianty by som vám dnes chcela predstaviť. A nechajte sa presvedčiť o kúzle tradícií dvoch krajín, ktoré dnes delí 1000 km, ale stále sú si veľmi blízke.
Tiché stretnutie pri mesačnom svite
Tajomná noc, pred sv. Ján (24.6.), dodáva bylinkám najväčšiu silu. Tradične sa používajú rohovníkové bylinky ako napr. ľubovník bodkovaný , chrpa , palina , sedmokráska, pchľava, komonica, sporýš a sedmokráska, zbierané pred prvými slnečnými lúčmi. Potom sa zviažu do ochranných kytíc, ktoré používame na výzdobu našich domovov. Za čias našich prababičiek slobodné dievčatá zbierali bylinky v tichosti pri mesačnom svite. Uvili si veniec a dali si ho pod vankúš. Snom bolo ukázať im budúceho ženícha.
Určite si spomeniete na známy úryvok z knihy Boženy Němcovej – Babička:
„Jej duša sa vyžívala v spomienkach! Videla pred sebou lúku, horskú dedinu, mesiac a hviezdy žiariace nad ňou – bol to ten istý mesiac a hviezdy, večne krásne, nestarnúce – ale vtedy bola mladým, sviežim dievčaťom, keď v noci svätojánskej trhal deväť kvetov na osudný veniec. Akoby tak babička pociťovala strach, aby jej niekto neprišiel do cesty a nepokazil kúzlo. Vidí sa vo svojej komnate, vidí kvetované vankúše na svojej posteli, pod ktoré položila veniec. Spomína si, ako vrúcne sa modlila, aby jej Pán dal sen, v ktorom by sa jej zjavil ten, ktorého jej duša milovala. Dôvera, ktorú vložila do osudného venca, ju nesklamala; vo sne uvidela muža vysokej postavy, jasného, úprimného výzoru, ktorému na svete nebolo rovného.“ (B. Němcová – Babička, elektronická kniha, Mestská knižnica v Prahe, 2012, IX. Kapitola, s. 103)
Počas svätojánskej noci sa tiež pália ohne, o ktorých sa v českých krajinách tradovalo, že kto ich preskočí, bude obdarený silou na celý nasledujúci rok. Ich plameň symbolizuje slnko, ktoré je v čase slnovratu na vrchole svojej sily.
Deň bulharských bylinkárov – Eniovden
V Bulharsku sa slávi tzv. Eniovden (24.6.), sviatok všetkých bylinkárov. Rozpráva sa, že v tento deň hviezdy zostupujú z nebies a žehnajú bylinkám. Uctieva sa ženská energia. Ženy a dievčatá vili pre zdravie, z bylín nazbieraných tesne pred úsvitom, eniovdenské vence či kytice, ktoré darovali všetkým členom domácnosti. Medzi bylinky, ktoré sa túto magickú noc považujú za najliečivejšie, patria napr.: „eniovčeto“ (lipkavec), ľubovník, zdravets geranium, medovka, žihľava, lipový kvet, palina, materina dúška, kuklík, vrbovka lekárska, ale tiež ruža a rozmarín. Okrem týchto kytíc a vencov sa zbiera 77 a pol bylín „proti každej chorobe“, ktoré sa sušia na zimu.
Medzi ľudové rituály patrilo aj opláchnutie sa v tečúcom prameni či prechádzka v rannej rose, pretože iba tejto noci je voda liečivá. A nesmieme zabúdať na poveru, že kto ráno vidí tancovať slnko, bude zdravý po celý rok. Musí sa otočiť tvárou k slnku a potom sa pozrieť cez plece na svoj tieň.
Nachádzate súvislosti medzi týmito dvoma sviatkami? Sú si dosť podobné, nemyslíte? Bylinková noc v kombinácii so slnovratom je v oboch týchto variantoch skutočne magická!
Prajem vám veľa zdravia a krásne leto!
P.S.: S množstvom spomenutých byliniek sa môžete stretnúť v kvetových vodách a éterických olejov SoZoLe Rose, ktoré vám s láskou a maximálnou starostlivosťou vyrábame v našej rodinnej spoločnosti. Oslávme tieto slovanské sviatky spoločne s vôňou rozkvitnutých lúk a sviežich lesov.
Prečítajte si, čo sú to kvetové vody alebo hydroláty v tomto článku.
Premýšľate, aký je rozdiel medzi kvetovou vodou a bylinkovým odvarom? Pravdu odhalíte tu.
Zdroje:
Naďová, Alena: Žena v premenách roka. Zrkadlí prirodzený cyklus v živote ženy. CPress, 2021.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Svatojánská_noc
https://web2.mlp.cz/koweb/00/03/34/76/44/babicka.pdf
https://www.nationalgeographic.bg/a/enyovden-praznikt-na-lecebnite-bilki
